3.časť Love and war

...Keď v tom...nič :D

Pousmiala som sa a podavany mobil vopchala do praveho vrecka nohavic. Pozrela som sa na nastenne hodiny. Bolo presne 18:40. Fajn mam cas.
-skocime este do starbucksu? -
-Jasne-
Vydali sme sa teda dlhou cestou  cez "naš"park. Pod nohami nam suchotalo popadane listie ktore tvorilo krasny farebny koberec pozdlz celeho chodnika. Celu cestu sme sa rozpravali. Ked sme uz boli pred starbucksom Jai mi otvoril dvere. Vstupila som dnu a zamierila si to dozadu k našmu stolu. Tam vzdy sedavame. Jai isiel objednat. To co vzdy. Cestou k nasmu stolu na mna zapiskali dvaja chalani. Ale nevsimala som si ich. Nie som ziaden pes aby som sa ja otačala ak iní piskaju. Uspesne som ignorovala dalsie piskanie. Ockom som zahliadla na dotycnych dvoch. Kuceravy zo zelenymi ocami. Dalsi hnedovlasy so smejucimi sa ocami a pasikavim trickom. Vyzeral ako zebra. Pohodlne som sa usadila k stolu a akurat prisiel Jai s dvoma kelimkami oblubeneho napoja.
-pernikove latte pre krpaňu.-
Jai zmurkol a usmial sa. Neznasam ked ma tak volá.
-Ďakujem-
-a divne zapachajuca cierna tekutina pre mna.-
-zlatko,to je káva-
-no ja viem ale ani zdaleka to tak nevyzera. Dostal som to na "učet podniku" od toho čašnika pri kase. Mam taky divný pocit že je to gay.-
Smiala  som sa ako diva. Super este na ceba aj uputam pozornost.
-ty si s toho dáky nervozny nie?-
Šťuchla som ho do ramena.
-Ale niee.-
-Niee vôbec-
-Aha pozera sa na teba!-
Jai sa otočil a ten čašnik na ňho akurat odušu žmurkal.
Zase som sa zacala smiat jak retardovany tuleň a Jai so mnou.
-Ale fešák to je poriadny-
Lebšie som sa na neho zahladela. Vypracovane telíčko pod bielou košeľov. Blond vlasy vyčesané dohora,modre oči a čierna naušnica v uchu.
-A ten zadok-
Ani som netušila ze som to povedala nahlas.
-Hiii ja ti teda nestačim?-
Jai sa zatvaril urazene. Dobre mu to teda nešlo.
- Nežiarli. A nedudri sa tolko budes mat vrásky-
Chytila som mu lýca a poriadne mu ich zmačkla. Muahha.
-Áuu. To bolelo!-
-Ale nehovor!-
Citila som na sebe pohlad toho brčkaveho. Dopila som kávu a sledovala Jaia.
-xichtiš sa jak postihnutý. Co je?-
-ta kava je ták horka. Neda sa to vôbec piť.-
-a kto ti kázal to piť?-
Zdvihla som obocie.
-Jáj ahá. Tak potom poďme.-
Vystrel ku mne ruku. Podala som mu tú svoju. Jai hodil nejake peniaze na stôl a tahal ma von. Zabočili sme do ľava a kráčali a kráčali. Naraz zahrmelo tak silno až som podskočila. Nastal lejak. Poriadni. Ani nie za päť sekund som bola totalne mokra. A Jai tiež.
-Bože. Moje vlasy!-
-Ach. Ty narcis je to len voda. Neboj sa stále si krásny.-
Našpulila som pery.
-Dobre vieš že toto neznašam. Poď sem!-
Spitiahol si ma k sebe a strčil mi hlavu pod moji mikinu.
-Aá studí. Jai prestaň! Si normalny? Vylez!-
Vyliezol. Prehodil si ma cez rameno a začal so mnou utekat. Smer náš "dom".
Začala som sa smiat ako debilná.

Smejem sa len pri ňom. To je zúfale. A ked si predstavim ze ho tak dlho nehvidim...rychlo som zahnala negativne myšlienky z hlavy.

-Jai natriasaš ma jak vrece zemiakov. Ved ma polames! Ja mam aj kosti,vnutornosti a tak vies...ešte chvila a vygrcam sa ti na tvoje pozadie. Ktore mas tak rád.-
Smeje sa. Tak toto uz co je.
-ty sa mi smejes? Sak pockaj kamarat.-
Uz teraz viem co mu vivediem. Ale to vam samozrejme nepoviem. Muahaha ( ? :DD )

Ták nech sa páči. Krátka. No na tomto mobile mi to neskutočne dlho trvá -.-" . Snáď sa aspoň málilinko páčila. Dobrú noc :)